fbpx

Nový rok som otvorila veľkou zmenou, ku ktorej som dlho smerovala

Moji milí,

s príchodom tohto roka by som rada upravila svoje meno.

Volám sa Ľubomíra Adámeková….

Akuira rodové meno

Mnohí z vás už počuli príbeh o tom, ako som sa prepojila s Akášickým zdrojom, ako prišlo uverenie, pochopenie a prijatie cez vyrovnanie energií k môjmu otcovi. Druhá časť príbehu je tá, že od svojho narodenia som niesla priezvisko iného muža.

Čo sa stane, keď za vás rozhodujú iní a vy to prijmete

V našej rodine nebola bežná situácia. S týmto priezviskom som žila, sprevádzalo ma a bolo mojou súčasťou, avšak netvorilo prepojenie mňa a mojej pozemskej rodiny. Tvorilo prepojenie s rodom, ktorý ma svojím spôsobom chránil určité roky, hoci nebol mojou súčasťou. Ani súčasťou môjho božieho plánu.

Bolo výsledkom rozhodnutia z času, keď za nás preberajú osobnú moc naši rodičia a príbuzní, ktorí majú možnosť rozhodovať za nás. V určitých okamihoch urobia za nás životné rozhodnutia, ktoré nám zmenia a ovplyvnia celý život.

Potom sa stáva, že sa cítime, ako keby sme boli v koži niekoho iného. A tak počujeme napríklad svoje priezvisko a nevieme celkom dobre, komu patrí. Postupne sa podvolíme a máme na to rôzne vysvetlenia, dôvody, až nakoniec prejde 40 rokov, ako u mňa, a stále máme priezvisko rodu, ktorý k nám nepatrí.

Čo sa stane, keď neustále prichádzajú signály a vy ich ignorujete

Zdĺhavou okľukou, kľukatými cestami som ospravedlňovala samu seba. Pochopenie toho, že je čas zmeniť priezvisko aj v hmote, som odkladala. Až začalo ku mne opakovane prichádzať meno Adam. Len tak. Počula som ho kde-kade naokolo. Pátrala som, odkiaľ to meno ku mne prichádza.

V rovnakom období cez moju priateľku prišiel channeling, v ktorom mi odovzdala informácie, že je čas vziať si naspäť to, čo mi patrí. Moje pôvodné priezvisko.

Prebehli mi po tele zimomriavky a svet sa začal točiť inak. Takúto veľkú zmenu som si nevedela predstaviť. Skôr som prijala zmenu v éteri. V hmote to bolo príliš veľa. Viackrát som si to prechádzala, ale rozhodnutie zmeny na všetkých úrovniach neprichádzalo.

Jedného dňa som povedala svojej priateľke, že súhlasím s priezviskom Adámeková a viem, že je mojou súčasťou, ale… Stále tu bolo nejaké „ALE“

Potrebovala som to celé naozaj pochopiť, dotiahnuť, doklepnúť. Rozumela som síce všetkému, ale potrebovala som to precítiť.

A preto sa stalo to, že vo veľmi krátkom čase po tom rozhovore s priateľkou som stála na parkovisku a parkovacia závora doslova pristála na mojej hlave. Mala som pocit, že som sa nárazom vryla do asfaltu.

Neustále som si opakovala, že sa cítim v poriadku a je mi dobre. Premohol ma však obrovský strach – strach o prežitie, život samotný.

Zároveň som vedela, že je to jasné doklepnutie – už tento výraz nepoužívam 🙂 – toho, čo som nevedela inak spracovať a prijať. Bolo mi to podsunuté takým spôsobom, aby sa všetko vo mne prepojilo.

Čo sa stane, keď budeme žiť to, čo k nám v pravde prichádza

Čakala som príliš dlho. Preto som nový rok otvorila touto zmenou. Oficiálny, hmotný súhlas z oficiálneho, hmotného sveta (rozumej: úrady) je potvrdený a tým sa moje priezvisko mení.

Preto mi prichádzala tá spojitosť s Adamom. Dostávala som rôzne upozornenia, signály, znamenia, že je čas zmeny. Je čas posunúť sa vpred.

Tým najvyšším zámerom a cieľom pre mňa je žiť v hmote to, čo prichádza z éteru a božského zdroja. Prepájať to s hmotou, s mojím poslaním na Zemi. Riadiť sa vesmírnymi zákonmi, Zdrojom a sprievodcami Akáše – v plnej viere, že to, čo ku mne prichádza, má základ v absolútnej správnosti a jednote pre najvyššie dobro mňa samotnej, mojej rodiny, priateľov a klientov. Všetkých.

pravda, ktorá k nám prichádza

Toto je súčasť môjho odkazu pre vás. Žime to. Je to nevyhnutné. Je nevyhnutné žiť v hmote to, čo k nám prichádza, či už v podobe intuície, meditácie, vhľadov, kníh, rôznych informácií… Naozaj to žime.

Nie je potrebné neustále pátrať po nových potvrdeniach, hľadať riešenia, ktoré sú pre nás najlepšie a neustále sa v tom prepletať. Nie je už potrebné dávať si „kvačky“ ku každému rozhodnutiu a vypisovať si zoznamy všetkých riešení.

My predsa v hĺbke dobre vieme, čo je pre nás to najlepšie. Tým všetkým potvrdzovaním a rozhodovaním si cestu iba predlžujeme. Je oveľa lepšie, keď postupujeme priamo a pravdivo. Tu a Teraz.

Riaďme sa našou intuíciou, zdrojom, poslaním. Nechajme sa viesť tým, čo je v našom srdci a prejavom našej pravdivosti. Vchádzajme do seba, do svojej sily a nechajme sa viesť. Nie je možné sa zmýliť.

S láskou,
Akuira

Napíšte komentár