Jednou z najdôležitejších úloh v tohto roku pre mnohých z nás bude vystúpiť z kruhu karmických dlhov. Na tento zámer dostaneme silnú podporu od duchovných bytostí, z vesmírnych sfér.
Ako vytvoríme nový svet s počiatkom už v tomto roku?
Pravdou je, že mnohí z nás žijú stále “na starých energiách”, hoci sa snažia tvoriť po novom – ale to jednoducho nejde. Potom sa stáva, že sa nám pod nohy stále pletú rôzne prekážky a nič sa nepremieňa v hmote.
Položme si však otázku: Na starom vedomí, na starých „chybách“ (neznamená to nič negatívne), na starých prežitkoch, starých vzorcoch, starých istotách, s ktorými sme sa cítili pohodlne, na tomto by sme radi postavili „nový svet“?
Takto to predsa nefunguje. Nemôžeme postaviť nový svet na starých základoch. Áno, môžeme síce ten dávno používaný vzorec rozšíriť, rozvetviť a vymyslieť nové premenné, ale stále zostáva faktom, že základ bude pochádzať zo starého vzorca, starej paradigmy.
V roku 2021 máme šancu vystúpiť z karmických vzorcov. Navždy
Teraz je potrebné, až nevyhnutné, aby sme urobili kroky, ktoré momentálne nerobíme alebo si myslíme, že by sme ich “nikdy” neurobili. Kroky, ktoré sú pre vás novou esenciou a novou výzvou.
Jednou z úloh je, aby sme sa naučili nedávať veciam nálepku “toto je môj dar, ktorý je tu len pre mňa” a toto zas nie je. Tento rok má niesť v duchu PRECHODU od obrovského sebectva, kde sa ohliadame iba sami na seba, a pod drobnohľad sa dostanú naše prejavy v hmote, a tými sú necitlivosť a bezohľadnosť voči Zemi.
Je dôležité, aby sme ukázali, čo je naozaj v nás, čo sme pochopili cez naše otvorené srdcia, bezpodmienečne sa rozhodnúť a postaviť sa zoči-voči novým výzvam. Áno, znamená to, že treba začať robiť niečo úplne iné, než to, čo sme robili doteraz a čo sme si plánovali na budúcnosť.
Takto môžeme začať vystupovať z karmických cyklov, ktoré sa nám opakovali. Ak sa tohto nového prístupu zhostíme, karma pre nás prestane existovať.
Aký je rok 2021 z hľadiska energií a zmien ľudstva
Tento rok má byť najmä o preukázaní a používaní toho, čo je v nás a čo sme pochopili za uplynulé roky, keď sme pracovali na svojom rozvoji a na rozšírenom vedomí. Dôležité je, aby sme všetci prestali rabovať túto Zem, aby sme ju nenechali krvácať, skoncovať s ľudskou bezohľadnosťou.
Možno si hovoríte: “Ja predsa nerabujem, neťažím prírodné zdroje, neničím lesy, nevyháňam zvieratá z ich lovísk, nevylievam toxíny do vody a nevysýpam odpad do mora.” Všetci však nesieme kolektívnu zodpovednosť konzumným spôsobom života, individualizmom, odvracaním zraku, neochotou sa za veci zasadiť. To nie my, nás sa to predsa netýka.
Netreba to robiť všetko naraz ani podliehať pocitu zavalenia obrovskými problémami sveta. Každý z nás má možnosť prispieť svojou troškou a môžeme začať úplne jednoduchými krokmi, ktoré však budú mať obrovský dopad, keď to urobia mnohí.
Žijeme nekonečnú túžba ega? Výzvy sú u každého z nás individuálne, či už znížime spotrebu mäsa, vysadíme stromčeky, vyčistíme park, rieku – jednoducho zameriame svoju pozornosť na zlepšenie stavu Matky Zeme.
Alebo pomôžeme babičke či susedom, vyvenčíme im psa, prípadne ich niekde odvezieme. Je veľmi široké spektrum činností, na ktoré sa vieme podujať. Má to byť však niečo, čo sme nikdy nerobili alebo o čom sme si mysleli, že by sme to nikdy neurobili.
Je čas vystúpiť zo sféry vlastného komfortu. Áno, MY sme zodpovední za to, ako dnes naše mesto, naša krajina, naša Zem vyzerá, každý jeden z nás. Nehovoríme, že treba od piky zmeniť prácu alebo svoje zameranie (hoci niektorí budú takúto potrebu cítiť).
Čo môžem JA, malý človek, urobiť pre nový svet?
Ide jednoducho o to, aby sme všetci práve teraz pridali do svojho života niečo, čo sme nerobili, voči čomu sme boli ľahostajní, mali sme pocit, že to nie náš problém, nie je to naša starosť, nie je to výsledok nášho konania.
Je najvyšší čas vystúpiť so sebeckých vzorcov, ktoré nám navrávajú, ako sa nás TO netýka. Ale áno, týka sa nás to. Týka sa nás tento vzduch, ktorý dýchame, táto potrava, ktorú jeme, táto voda, ktorú pijeme. To znamená pre nás vystúpenie z našej pohodlnej a bezpečnej zóny komfortu. Uznať, že sa nás to týka a prestať sa báť, čo bude, keď to priznáme. Jednoduché.
Znamená to, že konečne prestaneme riešiť len následky nášho kolektívneho konania a lepiť záplaty na čoraz väčšie diery, pretože z toho kolobehu sa nemôžeme vymaniť. Raz budú diery až také, že sa zaplátať nebudú dať. To sú tie naše zvyčajné kolobehy, z ktorých nie je úniku. Všetku energiu dávame iba do likvidácie následkov. Nevieme napraviť skutočnú príčinu a ani ju nevidíme.
Vymyslíme vakcíny na nové choroby alebo si kúpime filter na vodu, aby bola čistejšia… Takto stále riešime následky. Nič nám nehovorí to, že nám choroba “sadá na pľúca”? Nevidíme v tom žiadny súvis? Súčasťou elementov v nás je predsa naša Zem, je prítomná v každej našej bunke, v každom vlákne DNA, je to naša jediná, univerzálna Matka.
Nedá sa to inak: treba zmeniť vzorec nášho správania
Ale ako? Nie je to až také ťažké, ako by sa mohlo zdať. Postupne, deň po dni, krok po kroku, budeme vytvárať nový vzorec, na nových základoch. Ak chcete povedzme vytvoriť komunity, chcete, aby si boli ľudia bližší, nesústreďte sa na veľké veci, ale na malé veci v každodenných činnostiach.
Dôležité je však, aby ste robili každú tú drobnosť, tú novú vec, ktorú ste si našli pre seba, s čistotou zámeru pomôcť Zemi, ľudstvu, našim deťom, budúcnosti. Preto musíme na sebe ďalej pracovať, aby sme poznali, čo je to čistota zámerov, bezpodmienečnosť v našom postoji a konaní. Aby sme vedeli nacítiť, k čomu sa máme práve my teraz pridať.
Nie je to iba o tom, že niekomu pošleme peniaze na projekt, ktorý sa nám zdá dobrý, a bude to vybavené. Potrebujeme si byť istí, že sa s nimi narába so správnym zámerom. Preto máme na sebe pracovať, aby sme vedome precítili, čo podporujeme, k čomu prispievame – či už finančne alebo svojou aktivitou a svojou energiou.
Je totiž veľmi dôležité, aby sme nepodliehali tlaku / predstave, že “toto musím” alebo “to by som mal”, lebo to vôbec nemusí byť naša cesta. Nemusí to byť vibrácia, s ktorou súznieme. Ak sa s nejakým projektom či zámerom plne nestotožníme, môže mať naša účasť v nich úplne opačný následok. Nevkladáme svoju energiu do správnych vecí a so správnym zámerom, a výsledok môže byť deštrukčný.
Platí, že to, čo vložíš, to dostaneš. Ak vkladáme do niečoho povinnosť, strach, hnev, nezáujem alebo chtivosť, môže z toho vzísť niečo, po čom túžime?
Premeňme hnev na niečo, čo je skutočné a naozaj potrebné
Naša cesta v tomto roku, naše poslanie v prúde plynutia pre rok 2021 je teda jasná. Pre každého jednotlivca to bude niečo iné, ale vo všeobecnosti to znamená vložiť niečo zo svojho stredu do hmoty, premeniť niečo v našom svete, v našich životoch, čo je podľa nás potrebné premeniť. Niečo, o čom sme v hĺbke svojej duše presvedčení, s čím naozaj súznieme.
V tomto nám nezabráni žiadna vláda, ani partner, ani polícia, ani žiadne opatrenie. V tom, aby sme zasadili strom, vyzbierali odpadky, pomohli niekomu, urobili osvetu v nejakej dôležitej veci, nám nik nezabráni.
Všetci sme unavení a zažívame dlhodobý stres. Teraz je dôležité využiť a využiť vysiľujúci hnev na zameranie sa na to, čo je skutočné a potrebné. Pochopiť a prijať našu osobnú moc – moc každého jednotlivca.
Nie je možné sa vrátiť do života “pred tým”, do “normálu”, pretože tak by sme iba pokračovali v deštrukcii tejto planéty a nás samotných. Vrátiť sa do “normálu” by znamenalo žiť v minulosti.
Začnime od seba, TU a TERAZ.
Pridáte sa?
S láskou zapísala Akuira.
V Nitre, 2. 2. 2021