Keď zoberieme všetky vrstvy toho, čo kto povedal alebo nepovedal, urobil alebo neurobil, vplyvu peňazí alebo ich nedostatku, našich vzťahov a prejavov ega, je to ako hrubý pancier okolo nás. Niečo obrovské, tuhé a nezalomiteľné. Je to silná vrstva, ktorá nás oddeľuje od všetkého a zároveň nám bráni vôjsť do svojho stredu.
Ľudia sa príliš zdržiavajú prejavmi a vplyvmi hmotného sveta. Keď sa snažíme prejsť cez tie hrubé nánosy, vnárame sa do nich po častiach, až zrazu narazíme na niečo, čo nás nás zastaví, zablokuje či dokonca úplne vytlačí von.
Z bludného kruhu do silného stredu
Takto nám postupne plynie čas v tomto priestore a my sa stále pokúšame preraziť, prejsť všetkými tými skúsenosťami, rôznymi možnosťami, pocitmi a vzorcami toho, ako dokážeme precítiť a uchopiť, na čo narážame. Neustále dookola robíme tie isté chyby a vyhľadávame tie isté situácie. Stále potrebujeme nové a nové skúsenosti.
Keď sa nám konečne podarí preraziť, prejsť cez všetky tie vrstvy, bude to, ako žiť v blaženom a rovnovážnom strede. Podarí sa nám dostať do centra svojej duše, svojho vesmíru, kam už okolitý svet nemá dosah. Nemôže nás vykoľajiť spoločenský systém, vzťahy ani emočné vydieranie, pretože nie sme toho súčasťou.
Neplytvajme energiou na zbytočný boj
Tie nánosy a bariéry sú starostlivo vytvorené, s množstvom rôznych poistných programov, aby sme cez ne “neprešli moc ľahko”. Ten systém je inteligentný a stále sa rozvíja, no akýkoľvek boj ho len posilňuje a potom prerastá v našom “pancieri” do hlbších úrovní.
Čím viac sa snažíme ním predrať, tým viac energie na to potrebujeme vynaložiť. A to je to, čím sa táto vrstva “kŕmi” a posilňuje. Takže jediné, čo môžeme urobiť, je nevstupovať do nej, iba ju vedome pozorovať, prechádzať cez ňu, ako keby neexstovala a my sme tie nánosy ani nevideli.
Spomeňte si na scénu z Harryho Pottera, keď sú Harry, Hermiona a Ron obklopení rastúcimi a silnejúcimi chápadlami rastliny, ktorá ich chce pohltiť. Jediné, čo vtedy pomôže, je úplne sa upokojiť a prestať sa zmietať. Vtedy chápadlá povolia a deti sa prepadnú dole, kam už nemá dosah. A ešte niečo: táto nepríjemná rastlina neznáša svetlo, keď na ňu Hermiona vystrelí lúč svetla, tak sa stiahne a pustí svoju obeť.
Pustime sa a otvorí sa nám nevídaný svet
Keď toto spravíte, keď sa uvoľníte a nebudete tú vrstvu nánosov živiť, dostanete sa aj vy do bezpečia. Bude to, ako keby ste sa prepadli lievikom a otvorí sa pred vami nekonečný svet éteru a svetla. Stávate sa energiou. Tým, čím ste boli, ste aj budete. Čistým zdrojom vedomia.
Vtedy máte pocit, že svet, ktorý ste poznali predtým, už neexistuje. Prestanete sa na ňom zúčastňovať, môžete ho len pozorovať a, ak treba, zachytávať z neho tých, ktorí žiadajú o pomoc.
V strede samotnom už nepotrebujeme žiadne techniky, postupy, návody, pretože rozvinieme dary, ktoré má každá duša k dispozícii. Napríklad máme možnosť telepatie, absolútneho prepojenia so všetkým vo vesmíre, pohybu kamkoľvek a kedykoľvek, tvorenia a milióny ďalších schopností.
Môžeme použiť jednoducho všetko a čokoľvek, čo bude v danom okamihu pre vás potrebné. Je to však zároveň stav, v ktorom nič nie je životne dôležité, nič nemá nálepky, nerozhodujeme sa, lebo nemusíme, nepotrebujeme…
Sme práve v období, keď majú mnohé duše príležitosť preskočiť cez ten lievik – prebudiť sa a zmeniť sa na jednoduchosť svetla tu, v tomto živote, tu, na tejto planéte, práve teraz.
Ako sa môžeme dostať na túto cestu?
Meditovať, vyprázdniť myseľ, konečne pochopiť a prijať to, čo už všetci dávno vieme, o čom stále píšeme a rozprávame.
Prestať sa zúčastňovať na systéme, ktorý nám nevyhovuje, ale prijali sme ho za “svoj” a cítime, že ho nevieme ovplyvniť.
Odísť z tej hry, ktorá nás už nebaví. Vzdať sa úlohy, do ktorej kostýmu sme sa sami obliekli.
Afirmácie na zbavovanie sa nánosov, vystúpenie zo “systému”
„Ja tvorím zo svojho stredu. Vyživuje ma nekonečno, sprevádza ma moja rodina duše v prepojení so stredom, ktorý je vo mne samotnom/samotnej.“
„Vzdávam sa a vystupujem zo všetkých hier systému, vystupujem z bludného kruhu a plne si uvedomujem spojenie JA som LÁSKA.“