Ovplyvniteľnosť je jedna z čŕt ľudskej moci – alebo skôr bezmoci nad vlastným osudom, bytím a smerovaním. Ovplyvniteľnosť je niečo podobné, ako keby sme chceli od čajníka, aby uvaril čaj bez vody a lístkov čaju.
Tlačíme svoju energiu a silu do činností, ktoré vôbec nie sú naše, nevychádzajú z nášho stredu ani z nášho vedomia. Silou-mocou, no skôr bez-mocou, chceme, aby ten čajník urobil nápoj bez vody a bez čaju.
Kto nás to stále tlačí – naše srdce alebo naše ego?
Urobíme preto všetko, prejdeme hory, preplávame rieky. Urobíme všetko preto, aby sme učinili nemožné možným. A s tým sa prelína ďalšia ľudská vlastnosť – trvanie na krokoch, ktoré sú v skutočnosti márne.
Preukazujeme obrovskú snahu dosiahnuť nedosiahnuteľné. Mrhanie časom, ktorý máme v tomto fyzickom tele, tejto realite, v týchto možnostiach stále obmedzený a ovplyvnený faktorom času.
Nedovolíme duši aby smerovala k vlastným poznaniam. Stále tlačíme na niečo, čo sa nedá zrealizovať. Niečo, čo pochádza z inej esencie, inej energie. Niečo, čo pochádza z našej mysle, vlastného ega, lebo si myslíme, že konáme v tom najvyššom zámere pre nás.
A to sa prelína s ďalšou vecou, a tou je náš výklad slov. Máme tušenie, čo znamená najvyšší zámer? Je najvyšším zámerom v našom živote uvariť čaj bez vody a lístkov? Alebo aby sme si na to zobrali to, čo potrebujeme? Je naozaj také nevyhnutné pre nás dosahovať nedosiahnuteľné, preskakovať méty, ktoré sú v diaľave?
Ako prepísať náš program neustáleho spochybňovania samých seba?
Toto zdôraznenie, aké dôležité je plynúť po vlastnej ceste, mi vnukli sprievodcovia práve dnes, keď som spochybnila svoju vlastnú vibráciu a vlastné bytie. Pochybovanie je naša nízko-vibračná vlastnosť.
Pochybovanie je vkladané do našich programov od začiatku nášho bytia. Časté a opakované spochybňovanie vlastnej cesty, vlastných projektov… „Je to naozaj tak? Nemýliš sa? Nedá sa to spraviť inak?“ Pochybnosť nás neustále vyvádza z toho, čo nás vyživuje.
Preto Akášickí sprievodcovia všetko vracajú na samotný počiatok, do bodu vzniku, na čistú energiu, do samotného stredu nás samých. Vždy nás to zavedie iba na začiatok, začiatok všetkého.
Sme stvorení k tomu, aby sme smerovali k vlastnému bytiu, výžive a potenciálu. Aby sme napĺňali vlastné plány duše s vlastnou energiou a vlastnými zámermi.
Najľahšou cestou bytia a plynutia je plne sa sústrediť na svoj potenciál. Nebrániť sa. Dovoliť si plynúť po svojej ceste.
Čím hlbšie prijmete, že čajník neuvarí čaj bez vody a lístkov, budete schopní opustiť túto závislosť, tvrdohlavosť, márnosť prekonávania neprekonateľných prekážok, a presmerovať túto energiu na úplne iné, nové poznanie o tom, že robenie čaju nie je žiadna veda. Zovrie voda, zalejem čajové lístky a je to hotové.
Život smerujúci k naplneniu vášho potenciálu je veľmi jednoduchý!
Nemusíme pritom prekonávať nezdolateľné životné prekážky ani poštvať celý svet voči tejto teórii. Rozumiete tomu? Všetko vo vašom živote sa deje v jednoduchosti, s jasným zámerom. Nebráňte sa vlastnému potenciálu a plynutiu, hlasu vlastného srdca. Vypnite zvuky okolo vás a zahĺbte sa do svojej podstaty cez túto afirmáciu:
„Ja som Božím nástrojom bytia na Zemi. Ja som predĺžená ruka Akášického zdroja. Ja som samotný Boh tvorenia samého/samej v sebe. Ja som ten najvyšší zámer a výživa pre moju vlastnú cestu. Ja som naplnenie vo všetkých odleskoch a esenciách. Ja som vlastná vôla.“
Sprievodcovia z Akáše vás podporujú a jediné, čo máte urobiť, je obrátiť sa do seba. Do momentu Tu a Teraz.
Nenechajte sa ovplyvňovať, nemárnite čas, ktorý je vám daný. Tvorte z tohto bodu svoju vlastnú realitu. Choďte po svojej ceste a neobhliadajte sa. Verte vlastnej prozreteľnosti.
S láskou, Akuira
V Nitre, 8. júla 2020